Kniha pre diplomované babice (baby) bola vydaná v roku 1903 v Budapešti. V jej PREDMLUVE sa píše:
Vyučovanie babstva dialo sa dosiaľ v našej krajine dľa rozličných učebných kníh. Väčšia čiastka našich báb počnúc od štvrťstoročia čerpala svoje babské vedomosti z výbornej knižky universitného profesora dra Tivadara Kézmárszkyho „Učebná kniha pôrodníctva pre baby" zvanej. Úpravou babského remesla okrem XIV. zákonného článku z roku 1876, ktorý o sriadení všeobecného zdravotníctva hovorí, slúžilo niekoľko s času na čas vynesených ministerských nariadení. Nemali sme takých poriadkov, ktoré by jednotné vyučovanie báb a týmto zodpovedné prevádzanie babského remesla povinnovate boly sriaďovaly. Cieľom nahradenia tohto, už dávno cíteného a opätovne prizvukovaného nedostatku povolalo kr. uh. ministerstvo náboženstva a výučby v mesiaci januári roku 1900 okrem zástupcov zainteressovaných ministerství aj odborné rady našich dvoch vlastenských universít a direktorov všetkých babských ústavov ku porade cieľom sostavenia povinnovatej štátnej babskej knižky. Tento krajinský výbor so sostavením štátnej babskej knihy poveril výbor pozostávajúci z universitného profesora dra Dionýsa Szabó, z drov Gustáva Dirnera, Júliusa Kenézyho a Jakuba Manna, direktorov babských ústavov.
Výbor tento usnesúc sa ohľadom smerodajných zásad, s napísaním knihy poveril direktora dra Jakuba Manna, a s vyhotovením drevorezby medzi osnovou nachádzajúcich sa vysvetľujúcich obrazov Gustáva Morelliho, profesora priemyselnej školy. Rukopis tento v každej jeho čiastke dokonále pojednal a preskúmal so sostavením poverený výbor na svojich viacráz vydržiavaných zasadnutiach, a takto prepracovanú osnovu predostrel k posúdeniu krajinskému výboru.
Krajinský výbor túto osnovu s menej významnými premenami prijal a v tejto jej podobe cieľom vydania uh. kr. ministerstvu náboženstva a výučby predostrel.
Pán minister podrobil ohľadom vydania tejto osnovy potrebné poriadky a predostrenú mu knihu pod názvom: „Uhorská babská kniha" pre vyučovanie diplomovaných báb svojím nariadením pod číslom 60.000/1902. za povinnovatú vyhlásil.
V Budapešti 1902.
Vybrala som niekoľko ukážok z úvodu "o anatómii a účinkovaní ženských pohlavných údov..." Kniha má dovedna 280 paragrafov + 24 v II. Dodatku. Prepisovala som do detailov pozorne, aby som nenarušila čarovnú archaickú interpretáciu. Prajem príjemné čítanie - teda...myslím, že príjemné...:-)
ÚVOD.
PRVÝ ODSEK.
O tele ľudskom vôbec.
1. §.
V ľudskom tele sú tvrdé, mäkké a tekuté čiastky.
Tvrdé čiastky sú kosti a chrupky; kosti sú z čiastky pevne, z čiastky pohyblive spojené; pohyblivé spojenie menujeme článkom. Chrupka je pružnejšia a mäkšia než kosť; môže sa zväčša najsť na konci kostí v článkoch, ale aj inde, na príklad na konci nosa a v ušiach.
Kosti dajú ľudskému telu podobu. Kosti dovedna vezmúc, ako sú prirodzene sviazané, menujeme ľudskou kostrou. (1-vý obraz.)
2. §.
Celú kostru pokrývajú mäkké čiastky.
Tieto sú:
1. stužky, ktoré kosti alebo mäkke čiastky sväzujú.
2. svaly, ktoré v obecnom živote mäsom menujeme.
Pomocou týchto sohybujú sa čiastky tela. Každé pohybovanie tela sprostredkujú tým, že sa zamieňave sťahujú a vystierajú. Najviac našich svalov pracuje vtedy, keď my chceme; ale máme aj také svaly, ktoré od našej vôle nezávisia.
3. masť, tá prázdniny medzi svalami vyplňuje a zakrýva ich.
4. koža, ktorá je zovnútorným prikrývadlom celého tela; na hlave vlasy, na iných miestach srsť ju kryje, na prstách sa ale nechtami končí. Dľa jej sústavy je ťahavá a sprostredkuje vyparovanie sa tela.
5. hluzy, ktoré niektoré tekutiny zhotovujú, n. p. pot, loj, mlieko, žlč a sliny.
3. §.
Kosti jedna s druhou alebo pomocou mäkkých čiastok tvoria v tele miestami dutiny, v ktorých sú tiež mäkké čiastky. Tie mäkké čiastky, ktoré sú v dutinách tela, menujeme útrobami. Každá útroba koná svoju osobitnú prácu. Daktorá dutina tela sa von otvára. Pri takomto viditeľnom otvore sa koža premení, stane sa tenšou, červenšou a vlhšou a ako taká vyfutruje dutiny. Toto futro menujeme sliznou blanou.
4. §.
Najhlavnejšou tekutou čiastkou tela je krv, ktorá slúži ku oživeniu tela. Krv nekoluje v tele slobodne, ale v tenkých blanových rúrkach - v žilách, - ktoré tak tvrdé, ako mäkké čiastky tela krížom-krážom prechádzajú.
5. §.
Ľudké telo pozostáva zo štyroch hlavných čiastok.
Tieto sú:
1. hlava,
2. trup,
3. horný pár údov (horné končatiny),
4. dolný pár údov (dolné končatiny).
13. §.
Dolné údy visia na dvoch stranách pánvice. Ich sväzkom je kýčlový článok.
Aj dolné údy sa delia na tri čiastky: na stehno, spodný hnát a na nohu. Stehno a hnát spojuje sa v kolene, napredku splochou kosťou, kolenovou kosťou; odzadku s jamou: podkolením. Zadná čiastka hnátu, s hrubou svalovitou sústavou, je lýtko; tam, kde hnát súvisí s nohou, je nohový článok. Na spodku nachodia sa dve kostené hrče, členok - zovňajší a vnútorný. Zadná vyčnievajúca časť nohy je päta, horná plocha menuje sa chrbátom nohy, spodná plocha volá sa podošvou; napredku sa nachodia prsty nohy.
DRUHÝ ODSEK.
O ženskej pánvici a o ženských pohlavných čiastkach.
I. O ženskej pánvici
14. §.
Pánvica nachodí sa na dolnom konci trupu. Jej prednú čiastku voláme studným okolím, jej strany kyčlami, jej zadnú čiastku krížnym okolím, jej dolnú čiastku zadkom. Zadok rozdeľuje na pravé a na ľavé zadné líce ten hlboký zásek, v ktorom sa otvor ritného čreva nachádza.
Pánvica je kostená obruč, pozostávajúca zo štyroch kostí; tieto sú: krížová kosť, ritná kosť a dve kyčlové kosti. 15. §.
Krížová kosť je rýlu podobná, končiarom nadol obrátená, trojhranná kosť, ktorá tvori zadnú stenu pánvice. Jej predná plocha je hladká a vyhĺbená, zadná vypuklá a nerovná. Dolný konec krížovej kosti je spojený s ritnou kosťou, a obe jej strany sú spojené s kyčlovými kosťami. Jej horná širšia časť spojená je s posledným obratlom brušným a na tomto mieste povstane silne napred vyčnievajúci výklenok - predhorie.
Krížová kosť pozostáva v detinskom veku z piatich obratlov. Stopu tohoto vidíme v tých 4 pároch dierok, ktoré na obchoch stranách krížnej kosti nervy a žily prepúšťajú, a v tej stoke, ktorá ako pokračovanie pátrovej stoky cez krížovú kosť sa ťahá, a konec chrbtového modzgu doseba prijíma.
16. §.
Ritná kosť je tiež trojuhlastá (trojhranatá), a pozostáva z 3 - 4 nevyvinutých obratlov; s krížnou kosťou je pohyblive spojená a preto sa pri pôrode trochu nazad vyhne.
Prsníky.
30. §.
Od prsnej kosti na pravo a na ľavo nachádzajú sa dva väčšie alebo menšie pologuľaté prsníky. Ich koža je tenučká a zväčša má hrubý mastný vankúš. Z najväčšej čiastky obidvoch prsníkov vyčnieva tmavšia a citlivá hlávka prsníka, a túto tiež tmavší okrúhly fľak - kolečko hlávky - obkľučuje. Najhlavnejšia čiaska prsníka je mliečna žľaza, ktorá pozostáva z 12 - 15 strapkovitých kruhov, ktoré vylučujú novorodzeniatku potrebný pokrm. Každý kruh je opatrený odvodiacou rúrkou takzvanou mliečnou točkou; tieto spolu končia sa na vrchole prsnej hlávky úzkymi otvorami, ktorými sa vylúčené mlieko vylieva.
31. §.
Účinkovanie pohlavných údov začína sa len v 15.-16. roku, v ktorom sú tieto úplne vyvinuté. Vtedy nastanú pri dievčaťoch zmeny: prsníky, kyčle, pohlavné čiastky silnejšie rastú, zovňajšie pohlavné čiastky a podpazušie pokryjú sa chlpami, hlas a nálada devy sa premení a vtedy hovoríme o nej, že je dospelá panna. Počnúc od tohoto veku slúžia pohlavné čiastky k rozploďovaniu ludského pokolenia, tak že vo vaječníkoch s času na čas jedno vajíčko dozre, a v tom istom čase sa z pohlavných čiastok krvácanie zjavuje.
33. §.
Toto periodické účinkovanie pohlavných údov trvá asi tridsať rokov, behom tohoto času môže sa stať žena tehotnou. Medzi 45 - 5O. rokom mesačné očisťovanie a dozrievanie vajec úplne prestane a pohlavné údy začnú vädnúť. Očisťovanie vo veľa pádoch náhle úplne prestane; inokedy neriadne a zriedkavejšie sa zjavuje, prv než by úplne prestalo; druhý raz opäť po dlhšej prestávke znova sa niekoľkokrát objaví. U niektorých ženských nastane priechod tento bez každej nápadnej zmeny; najviac sa však ukazujú za dlhší alebo kratší čas rozličné nepríjemné pocity, tak ako nepravidelnosti v trovení, nadutie brucha, horúčosť, ktorá však rýchle prestáva, potenie, bolenie hlavy, atď.
34. §.
Pri teraz spomenutej pravidelnosti mesačného očisťovania dostavia sa početné odchýlky asíce alebo očisťovanie na čas nenastane, alebo sa v riadnom čase neopakuje, alebo krvácanie dlhší čas a silnejšie trvá. Menšie odchýlky, keď ináč niet príčiny k ponose, považovať sa môžu za prirodzené a nevyžadujú lekársku pomoc.
Keď sa však mesačné očisťovanie u panny nedostaví, ale spomenuté nepríjemnosti sa opakujú; alebo, keď mesačné očisťovanie, ktoré sa už bolo dostavilo, vystane a panna nenie tehotnou; keď je krvácanie silnejšie, a krv aj v kusoch vychádza; keď dlhšie trvá, alebo sa opakuje v kratšom čase, ako pred tým; keď sa silnejšie bolesti dostavia a dlhšie trvajú; keď aj mimo mesačného očisťovania bolesti v kríži a v bruchu neprestanú úplne, alebo keď sa slinovitý, hlenovitý výtok ukazuje; zvlášte ale, keď pri staršej osobe, pri ktorej už očisťovanie vystalo, znova krvácanie a silnejší výtok z pohlavných údov sa ukazuje: v každom tomto páde potrebné je zavčasu pýtať od lekára radu, lebo tieto nepravidelnosti sú bezpochybné znaky daktorej choroby maternice alebo jej okolia, ktorá choroba, jestli ju zanedbáme, ľahko sa môže stať nebezpečnou prípadne nevyhojiteľnou.
35. §.
Počas mesačného očisťovania je žena citlivejšia a skôr onemocnie, než inokedy. A práve preto nech si lepší pozor dá na zdravie a nech sa vystríha každého telesného namáhania a duševného vzrušenia, obzvlášte ale rozhorúčenia a nastydnutia. V takom čase nech si zovnútorné pohlavné čiastky čisto drží.
A takto by mala vyzerať diplomovaná baba v akcii:
Presnejšie: 63. obraz: Umelé dýchanie: Schultzovské opálenie I-é chytenie.
