reklama

Staromestské blues

Tak trochu bítnické

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Tak poď,
povyberaj zo mňa kúsky samoty,
zoberieme naše pobabrané životy
a budeme sa s nimi celý deň vláčiť po svete
starých úzkych uličiek
zamotano naskladaných do seba,
a pohľadmi opretými do neba
sa budeme potkýnať o drzé holuby
a katedrály v kalužiach,
budeš sa smiať,
ako mi klopkavé kroky smiešne zapadajú
do kamennej dlažby,
dohladka vychodenej
nekonečnými prechádzkami jedného starého realistu,
hovoria mu básnik Čas,
ten panfletár, odvážny a tvrdohlavý,
čo sa už roky pred ničím nezastaví...
A potom uprostred rušného chodníka
narazíme na malý sýto-oranžový zobáčik
čierneho drozda - speváka,
ktorému sa nechce spievať hluchému davu,
a tak budeme iba pomaly kráčať za ním,
nespevavý drozd a my...
Na schodoch opustenej pavlači
zostaneme chvíľu ticho sedieť
a načúvať
ako si šepkajú niečie sny,
tie čo sa niekdajším nájomníkom nestihli splniť
a teraz tam strašia
a prechádzajú cez múry
ako mátohy nezomretých nádejí,
ako dávno tam už láska nechodí...

Pri stĺpe obtrhaných oznamov
budeme dlho stáť a vzdychať nad všetkým,
čo sme nestihli
a nad všetkým, čo by sme stihli,
ale nevydá nám na vstupné,
lebo posledné sme nechali v Lacných knihách
a tak tam budeme ešte dlho stáť
a nadávať na život
a hovoriť aký skvelý mohol byť
ten koncert Bratrů Orffových,
a tak si iba otvoríme piesne mŕtvych trubadúrov
z akciových lacných kníh,
ale aj tak,
Bratri Orffové mohli byť
fakt dobrí....

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Necháme dážď, nech sa rozprší,
nech si prší,
aby sme ho mohli nachytať do dlaní,
lebo v dlaniach je oveľa znesiteľnejší
ako v duši
a počkáme, až sa zvečerí
a do svetla pouličnej lampy
ukryjeme jeden ukradnutý bozk,
nedovolený a chcený,
ten prvý a posledný,
a všetko nepovedané zostane v ňom
tak pokorne odovzdané
a hneď na to sa naučíme tváriť,
akoby vôbec nebol...

A potom sa rozídeme,
akoby nič
a bez rozlúčky...
Tak choď,
život nezastaví,
čaká ťa noc,
prebdená a zľahka zaodená do smútku.
Poviem ti iba
ďakujem, za ten jeden deň,
prvý a posledný
jediný deň, v ktorom ma celkom nič netrápilo...

Až o pár dní
sa z jednej zablúdenej esemesky dozviem,
že niekde tam, v starom meste,
možno na starej opustenej pavlači
sa skončili moje sny o tebe.

Ivett Valovičová

Ivett Valovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Osoba prozaická, duša poetická. V dave sama, v samote s Ním. Má rada úsmev. Žije pre deti. Zvláštne znamenie: vrodený zmysel pre iróniu (roky ho potláča - stále neúspešne). Zoznam autorových rubrík:  Keď snívamKeď padámKeď kryštalizujemKeď somMoji autoriDo neba (môjmu Autorovi)Môj šuplík detskej logikyMomentkyEx librisKomnata trinástaUsmej sa

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu