Tak poď,
povyberaj zo mňa kúsky samoty,
zoberieme naše pobabrané životy
a budeme sa s nimi celý deň vláčiť po svete
starých úzkych uličiek
zamotano naskladaných do seba,
a pohľadmi opretými do neba
sa budeme potkýnať o drzé holuby
a katedrály v kalužiach,
budeš sa smiať,
ako mi klopkavé kroky smiešne zapadajú
do kamennej dlažby,
dohladka vychodenej
nekonečnými prechádzkami jedného starého realistu,
hovoria mu básnik Čas,
ten panfletár, odvážny a tvrdohlavý,
čo sa už roky pred ničím nezastaví...
A potom uprostred rušného chodníka
narazíme na malý sýto-oranžový zobáčik
čierneho drozda - speváka,
ktorému sa nechce spievať hluchému davu,
a tak budeme iba pomaly kráčať za ním,
nespevavý drozd a my...
Na schodoch opustenej pavlači
zostaneme chvíľu ticho sedieť
a načúvať
ako si šepkajú niečie sny,
tie čo sa niekdajším nájomníkom nestihli splniť
a teraz tam strašia
a prechádzajú cez múry
ako mátohy nezomretých nádejí,
ako dávno tam už láska nechodí...
Pri stĺpe obtrhaných oznamov
budeme dlho stáť a vzdychať nad všetkým,
čo sme nestihli
a nad všetkým, čo by sme stihli,
ale nevydá nám na vstupné,
lebo posledné sme nechali v Lacných knihách
a tak tam budeme ešte dlho stáť
a nadávať na život
a hovoriť aký skvelý mohol byť
ten koncert Bratrů Orffových,
a tak si iba otvoríme piesne mŕtvych trubadúrov
z akciových lacných kníh,
ale aj tak,
tí Bratri Orffové mohli byť
fakt dobrí....
Necháme dážď, nech sa rozprší,
nech si prší,
aby sme ho mohli nachytať do dlaní,
lebo v dlaniach je oveľa znesiteľnejší
ako v duši
a počkáme, až sa zvečerí
a do svetla pouličnej lampy
ukryjeme jeden ukradnutý bozk,
nedovolený a chcený,
ten prvý a posledný,
a všetko nepovedané zostane v ňom
tak pokorne odovzdané
a hneď na to sa naučíme tváriť,
akoby vôbec nebol...
A potom sa rozídeme,
akoby nič
a bez rozlúčky...
Tak choď,
život nezastaví,
čaká ťa noc,
prebdená a zľahka zaodená do smútku.
Poviem ti iba
ďakujem, za ten jeden deň,
prvý a posledný
jediný deň, v ktorom ma celkom nič netrápilo...
Až o pár dní
sa z jednej zablúdenej esemesky dozviem,
že niekde tam, v starom meste,
možno na starej opustenej pavlači
sa skončili moje sny o tebe.